História liehovarníctva v Prešove

 

História liehovarníctva v Prešovskom regióne siaha do roku 1903. Zriaďovacia listina prvého závodu sa však nezachovala. Rok založenia závodu vysvitá z hlásenia o vojnových škodách v roku 1945 a z ďalších starších listín. Pôvodný názov firmy bol Spolok poľnohospodárskych dorábateľov liehu, rafinácie a predaja liehu v Šarišskej stolici. Tento názov súhlasí aj so živnostenským oprávnením vydaným dňa 25. júna 1920 mestskou radou v Prešove. Jej počiatky však siahajú až do r. 1903, kedy bol v Prešove založený liehovar s ročnou kapacitou 34 000 hl liehu. Bola to akciová spoločnosť 22 veľkostatkárov - majiteľov poľnohospodárskych liehovarov a jej výrobnou náplňou bolo spracovanie surového poľnohospodárskeho liehu na periodickom aparáte.

 

Názov závodu zmenil výnos Ministerstva vnútra po dohode s Ministerstvom obchodu a financií dňa 11. marca 1922 na Prešovskú rafinériu liehu, účastinná spoločnosť v Prešove. Predmetom výrobnej činnosti firmy, bolo rafinovanie liehu, výroba likérov a iných liehových nápojov, výroba chemických článkov, zakladanie a udržovanie poľnohospodárskych a lesno-hospodárskych závodov, obchodovanie vlastnými i cudzími výrobkami rozmanitého druhu. Prvé začiatky závodu sa zameriavali na rafinovanie surového liehu a na jeho predaj. Lieh sa dorábal v poľnohospodárskych liehovaroch bývalej Šarišskej stolice, odkiaľ ho dovážali na povozoch do rafinérie liehu v Prešove. Popísaný spôsob výroby a rafinácie liehu trval až do znárodnenia.

 

Denaturovaný lieh začali vyrábať v roku 1921, keď finančné riaditeľstvo v Prešove povolilo Spolku poľnohospodárskych dorábateľov liehu atď... všeobecnú denaturáciu liehu. V tom istom rozhodnutí prenieslo sa toto povolenie aj na novú firmu Prešovskú rafinériu liehu, účastinnú spoločnosť. V roku 1923 ministerstvo pre zásobovanie ľudu ČSR povolilo Prešovskej rafinérii liehu, účastinnej spoločnosti, výrobu a predaj náhradiek ušľachtilých liehovín, a to tuzemský rum 40o a výčapnú pálenku 20 o . Finančné riaditeľstvo v Prešove dňa 27. septembra 1924 vydalo povolenie na výrobu likérov a rumu a ich predaj vo veľkom, no už predtým, 18. januára 1924, získala Prešovská rafinéria, úč. spol., povolenie na predaj liehových nápojov v malom. Predávať mohla iba liehoviny, ktoré vyrábala vo vlastnej výrobni v zapečatených fľašiach. Presné údaje o vyrábaných množstvách nie sú známe, no v porovnaní s dnešnou výrobou šlo o veľmi malé množstvá konzumných liehovín. Dňa 20. decembra 1944 objekty závodu poškodil letecký nálet. Podľa hlásenia o vojnových škodách závod utrpel škody vo výške 2,5 mil. Kčs. Obdobie jeho opráv spadalo do rokov 1945 – 1950, pričom treba spomenúť, že závod bol rekonštruovaný z vlastných finančných zdrojov a pôžičiek. Po oslobodení rozhodnutím Okresného národného výboru v Prešove zo dňa 10. decembra 1945 zriadili tu národnú správu. Za národných správcov vymenovali Jána Paulovčína, dirigenta Ľudovej banky v Prešove, Alexandra Sakáča, tajomníka MNV v Prešove a Andreja Čakana, dôchodcu v Prešove. Prokúru udelili Vojtechovi Berényimu, riaditeľovi firmy, ktorý uskutočňoval znárodnenie v druhej etape v rokoch 1948 –1949. Po znárodnení v II. Etape vznikol v Levoči národný podnik Východoslovenský liehový priemysel. Zo znárodnenej podstaty v Prešovskej rafinácie liehu, účastinárskej spoločnosti, utvoril sa závod v Prešove, ktorý začlenili do spomenutého národného podniku. V rokoch znárodnenia pracovalo v rafinérke a likérke 12 robotníkov a 9 úradníkov, pričom výroba sa pohybovala zhruba okolo 4000 hl vyrobených liehovín. Išlo teda o malú výrobu manufaktúrneho charakteru. V tejto súvislosti treba uviesť, že v rokoch 1948 – 1949 znárodnili aj viaceré menšie súkromné likérky v kraji, ako napríklad Kancir a syn, likérka v Lipanoch, pálenica slivovice v Brezovci, pálenica Molnár a spol. v Niž. Šebastovej, Muller a spol., „Excelsior“, pálenica borovičky v Prešove, Šidlík a spol., likérka v Prešove, Hartman a spol., likérka v Prešove, Gottdiener a spol., Víno-Prešov, Čekovský – pálenica, Solivar atď. Po znárodnení firmy v roku 1949 a založení závodu v Prešove riaditeľom sa stal Pavol Širica, ktorý ním bol až do svojho odchodu do Levoče dňa 15. júla 1951. Podnik Východoslovenské konzervárne do ktorého pôsobenia patril aj závod Prešov vznikol dňa 31. decembra 1951. V priebehu ďalšieho organizačného vývoja z tohto národného podniku vznikli dňa 1. januára 1953 ŠARIŠSKÉ KONZERVÁRNE A LIEHOVARY národný podnik do ktorého výrobného subjektu patrilo aj liehovarníctvo v Prešove. Rozhodnutím povereníctva potravinárskeho priemyslu a výkupu poľnohospodárskych výrobkov zo dňa 10. marca 1958 zlúčením vytvorili novú organizačnú jednotku – Východoslovenské konzervárne, ktorá od roku 1963 mala sídlo v Prešove.

 

O skutočnej výstavbe a zveľaďovaní prešovského závodu možno hovoriť až po roku 1950, keď závod rôznymi úpravami zvyšoval svoju výrobnú kapacitu. Úpravami sa postupne menila tvárnosť závodu i jeho výrobná sféra. Rafinácia liehu sa v závode zrušila, vo výrobe liehovín sa však pokračovalo. Postupne sa pridružovali aj ďalšie výrobné oprávnenia, ako napr. výroba nealkoholických nápojov, konzervárenská výroba, výroba hotových jedál a polotovarov, výroba octu 8% a 10%, rektifikovaných destilátov slivkových a vínnych. V roku 1971sa zo závodu preniesla konzervárenská činnosť do novopostavených výrobných objektov sesterského závodu v Trebišove. Po zrušení konzervárenskej výroby začal závod rekonštruovať svoje výrobné priestory so zameraním na tradičnú výrobu alkoholických nápojov.

 

Firma FRAGOPOLIS a.s. Prešov bola ako zamestnanecká akciová spoločnosť založená v roku 1994 ako pokračovateľ výrobného programu bývalého štátneho podniku Fragopolis Prešov. Spoločnosť sa orientovala na výrobný program v oblasti výroby alkoholických a nealkoholických nápojov, výroby octu a výroby strojnej technológie pre potravinársky priemysel. V roku 1996 pribudla výroba horčice.

 

FRAGOPOLIS a. s. Prešov zamestnávala 148 zamestnancov. Spoločnosť pôsobila tak na domácom ako aj na zahraničnom trhu. Fragopolis prevzala na seba záväzky, a to bankové úvery vo výške 52 mil. Sk a záväzky voči dodávateľom vo výške 16 mil. Sk. Ekonomika akciovej spoločnosti sa priaznivo vyvíjala najmä v rokoch 1994 – 1996 čo súviselo s vysokým podielom exportu, ktorý v roku 1996 činil až 46%.

 

Existenciu firmy negatívne ovplyvňovalo neštandardné ekonomické prostredie v legislatívnej oblasti, ktoré sa prakticky prejavovalo v ťažkej vymožiteľnosti pohľadávok. Uznesením Krajského súdu v Košiciach dňa 22. septembra 2000, bol na majetok Fragopolis a. s. Prešov vyhlásený konkurz.

 

V mesiaci november r.2000 po dohode so správcom konkurznej podstaty začala v objektoch spoločnosti pôsobiť a vyrábať spoločnosť Prelika, a.s. Prešov.

Firma
Firma - certifikaty
Firma - promo